Nedávno som si prezerala svoje fotky z doby, kedy som bola ešte veľmi malé dievčatko. Porovnávala som si ich s tým, akí sú naši chlapci. Máme totiž dvojčatá a je krásne pozorovať ich, ako deň za dňom rastú a aké robia pokroky. Jeden chlapček je veľmi podobný mne a ten druhý ako by z oka vypadol môjmu manželovi. Ako jeho skvelá verná kópia. Len oči majú obaja čokoládovo hnedé ako ja.

Plastové zvieratka

Narazila som tu na jednu fotku, kde som so svojou sestričkou. Sedíme na pohovke v kuchyni, máme na sebe pletené šatôčky a každá svoje obľúbené nafukovacie zvieratko. Ja som mala veveričku a sestra labuť. Tá bola naozaj veľmi veľká, bola už skoro ako nafukovacie vaky, ktoré máme u nás doma. Len sú to medvedíky. Kúpili sme také dva našim chalanom do detskej izbičky. Hrajú sa s nimi a keď majú chuť tak sa posadia a prezerajú si napríklad obrázkovú knižku. To moja veverička bola maličká, ale mala obrovské oči. Je pravda, že naše deti majú hračiek možno až moc. Niektorých už si ani nevšímajú. Budem im s tým musieť urobiť poriadok a nejaké vytriediť. Trebárs by sa mohli hodiť iným deťom, ktoré by ich ocenili. Ale to im samozrejme hovoriť nebudem.